«Մուսթաֆա Քեմալ Աթաթուրք»–ի խմբագրումների տարբերություն

Content deleted Content added
ուղղումներ
Տող 1.
{{Աուդիո հոդված|Hy-Մուսթաֆա Քեմալ Աթաթուրք (Mustafa Kemal Atatürk).ogg|հունիսի 20, 2019|6363675}}
{{Տեղեկաքարտ Պետական գործիչ}}
'''Մուսթաֆա Քեմալ Աթաթուրք''' ({{lang-tr|Mustafa Kemal Atatürk}}, ({{ԱԾ}}), թուրքական բանակի սպա, հեղափոխական, հանդիսանում է [[Թուրքիա|Թուրքիայի Հանրապետության]] հիմնադիրը՝ լինելով հանրապետության առաջին նախագահը 1923-1938 թվականների ընթացքում։ Գաղափարական տեսանկյունից ծայրահեղական և ազգայնմոլ էր, իսկ նրա քաղաքականությունը և գաղափարախոսությունը հայտնի է [[քեմալականություն|քեմալիզմ]] անվամբ։
Տող 6 ⟶ 7՝
Աթաթուրքի կառավարությունն իրականացրել է թուրքացման քաղաքականություն՝ փորձելով ստեղծել միատարր և միավորված ազգ<ref name="Citizenship and Minorities: A Historical Overview of Turkey’s Jewish Minority">{{cite journal|last=Toktas|first=Sule|title=Citizenship and Minorities: A Historical Overview of Turkey’s Jewish Minority|journal=Journal of Historical Sociology|year=2005|volume=18|issue=4|url=https://www.academia.edu/761586/Citizenship_and_minorities_a_historical_overview_of_Turkeys_Jewish_minority|accessdate=7 January 2013}}</ref><ref name="Social relations in Ottoman Diyarbekir, 1870-1915">{{cite book|last=Jongerden|first=edited by Joost|title=Social relations in Ottoman Diyarbekir, 1870-1915|publisher=Brill|location=Leiden|isbn=978-90-04-22518-3|page=300|author2=Verheij, Jelle }}</ref>։ Մուսթաֆա Քեմալի ղեկավարության տարիներին ոչ թուրք փոքրամասնություններին պարտադրվել է հանրային վայրերում խոսել թուրքերեն<ref name="Turkey beyond nationalism: towards post-nationalist identities">{{cite book|editor-last=Kieser|editor-first=Hans-Lukas|title=Turkey beyond nationalism: towards post-nationalist identities|year=2006|publisher=Tauris|location=London|isbn=9781845111410|url=https://books.google.am/books?id=VKVSHjjUT2UC|edition=[Online-Ausg.]|accessdate=7 January 2013|page=45}}</ref>, ոչ թուրք փոքրամասնությունների տեղանունները և ազգանունները պետք է փոփոխվեին՝ համապատասխան Ազգանվան մասին օրենքի<ref>{{cite journal|last=Öktem|first=Kerem|title=The Nation's Imprint: Demographic Engineering and the Change of Toponymes in Republican Turkey|journal=European Journal of Turkish Studies|year=2008|issue=7|url=http://ejts.revues.org/index2243.html|accessdate=18 January 2013}}</ref><ref>{{cite web|last=Aslan|first=Senem|title=Incoherent State: The Controversy over Kurdish Naming in Turkey|url=http://ejts.revues.org/index4142.html|publisher=European Journal of Turkish Studies|accessdate=16 January 2013|quote=the Surname Law was meant to foster a sense of Turkishness within society and prohibited surnames that were related to foreign ethnicities and nations}}</ref>։ 1934 թվականին թուրքական կառավարությունը նրան շնորհել է Աթաթուրք ազգանունը, որը նշանակում է «թուրքերի հայր»՝ ի նշանավորումն նրա ունեցած դերի ժամանակակից Թուրքիայի Հանրապետության կառուցման գործում<ref>{{cite web|url=http://www.isteataturk.com/haber/print.php?haberno=19|title=Mustafa Kemal Atatürk'ün Nüfus Hüviyet Cüzdanı. (24.11.1934)|publisher=www.isteataturk.com|accessdate=26 June 2013}}</ref>։ Մուսթաֆա Քեմալ Աթաթուրքը մահացել է 1938 թվականի նոյեմբերի 10-ին 57 տարեկան հասակում [[Դոլմաբահչե պալատ|Դոլմաբահչե պալատում]]<ref>{{Cite web|url=http://www.hurriyetdailynews.com/turkey-commemorates-ataturk-on-78th-anniversary-of-his-passing-105951|title=Turkey commemorates Atatürk on 78th anniversary of his passing|website=Hürriyet Daily News|language=en|access-date=2017-11-21}}</ref>. նախագահի պաշտոնում նրան հաջորդել է [[Իսմեթ Ինյոնյու]]ն<ref>{{Cite book|url=https://books.google.tn/books?id=twi8hGdcwoUC&pg=PA133&lpg=PA133&dq=mustafa+kemal+ataturk+succeeded+by+ismail+inonu&source=bl&ots=ndC4_GultL&sig=ASLm21hE-U01edf1wi4rGaVo02k&hl=en&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=mustafa%20kemal%20ataturk%20succeeded%20by%20ismail%20inonu&f=false|title=Modern Asia Since 1900|last=Jayapalan|first=N.|date=April 1999|publisher=Atlantic Publishers & Dist|isbn=9788171567515|language=en}}</ref> և ի պատիվ նրա՝ կատարվել է պետական հուղարկավորություն։ 1953 թվականին կառուցվել է նրա պատկերազարդ դամբարանը, որը գտնվում է Խաղաղության զբոսայգում՝ ի պատիվ նրա հայտնի խոսքի՝ «Խաղաղություն հայրենիքում, խաղաղություն աշխարհում»։
 
1981 թվականին՝ Աթաթուրքի ծննդյան 100-ամյակի կապակցությամբ, [[Միավորված ազգերի կազմակերպություն|ՄԱԿ]]-ը և [[ՅՈՒՆԵՍԿՕ]]-ն հարգել են նրա հիշատակը՝ հայտարարելով «աշխարհում Աթաթուրքի տարի» և ընդունել են Աթաթուրքի հարյուրամյակի հետ կապված բանաձև՝ նրան բնութագրելով որպես «գաղութատիրության և [[իմպերիալիզմ]]ի դեմ առաջին պայքարի ղեկավար» և որպես «մարդկանց մեջ փոխըմբռնման ունակության և կայուն խաղաղության զարգացմանը նկատելի չափով աջակցած անձ, որն իր ողջ կյանքի ընթացքում աշխատել է զարգացնել ներդաշնակություն և համագործակցություն մարդկության շրջանում առանց խտրականության»<ref>{{Cite web|url=http://www.columbia.edu/~sss31/Turkiye/ata/hayati.html|title=ATATURK: Creator of Modern Turkey|website=www.columbia.edu|access-date=2017-11-22}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://books.google.tn/books?id=8_n93Kq5PwMC&pg=PR13&dq=1981+declared+ataturk+year&hl=en&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=1981%20declared%20ataturk%20year&f=false|title=Atatürk and the Modernization of Turkey|last=Landau|first=Jacob M.|date=1984|publisher=BRILL|isbn=9004070702|language=en}}</ref>։ Ի պատիվ Աթաթուրքի՝ Թուրքիայում և աշխարհի բազմաթիվ երկրներում կան շատ հուշարձաններ, նրա անունով են կոչվել բազմաթիվ տեղանուններ։ [[Հունաստան|Հունաստանի]] նախկին վարչապետ [[Էլեֆթերիոս Վենիզելոս|Էլեֆթերիոս Վենիզելոսն]] Աթաթուրքի անունը 1934 թվականին առաջադրել է [[Խաղաղության Նոբելյան մրցանակ|Խաղաղության Նոբելյան մրցանակի]] համար<ref name=nobel />։
 
== Մանկություն և կրթություն ==