«Խորհրդա-գերմանական պայմանագիր (1939)»–ի խմբագրումների տարբերություն

Content deleted Content added
Տող 223.
 
Չնայած այս հանգամանքներին, Ռուսաստանի կառավարությունը և մամուլը նույնկերպ հետ են վերադառնում ԽՍՀՄ-ի դիրքին, նորից օգտագործելով «պատմության կողծարարներ» տերմինը: Ըստ նրանց Լեհաստան ներխուժումը կապ չուներ պայմանագրի հետ, և Խորհրդա-նացիստական պակտը կնքվել է միայն Բրիտանիայի և Ֆրանսիայի հետ ոչ ջերմ հարաբերությունների ֆոնին և որ Մոյունխենի համաձայնագրով Բրիտանիան և Ֆրանսիան հրահրել են Գերմանիային հարձակվել ԽՍՀՄ-ի վրա<ref>Sergei Lavrov. Статья Министра иностранных дел России С.В.Лаврова «65-летие Великой Победы», «Дипломатический ежегодник – 2009». Ministry of Foreign Affairs of the Russian Federation. 2014-03-30. URL:http://www.mid.ru/bdomp/Ns-dos.nsf/44a7dafc231dc11ac32576d6002f70c1/432569d800223f34c32576ac0025f4cd!OpenDocument. Accessed: 2014-03-30. (Archived by WebCite® at https://www.webcitation.org/6OSmuSmzh)</ref><ref>Alexander Dmitriev. РЕЗУНансные провокации. segodnya.ru. 2014-03-31. URL:http://www.segodnia.ru/content/136552. Accessed: 2014-03-31. (Archived by WebCite® at https://www.webcitation.org/6OUcf5FEa) https://www.webcitation.org/6OUcf5FEa?url=http://www.segodnia.ru/content/136552</ref>:
 
===Հետպատերազմական մեկնաբանություններ կապված Հիտլերի և Ստալինի դրդապատճառների հետ===
Որոշ գիտնականներ հավատում են, որ ԽՍՀՄ-ի Մեծ Բրիտանիայի և Ֆրանսիայի միջև եռակողմ բանակցությունների հենց սկզբից պարզ էր ԽՍՀՄ-ի դիրքորոշումը, որը փորձում էր մյուս կողմերին համոզել Էստոնիայի, Լատվիայի և Լիտվայի օկուպացիայի հարցում<ref name="Grogin"/>, ինչպես նաև Ֆինլանդիայի ներառումը ԽՍՀՄ-ի հետաքրքրությունների շրջանակում<ref name="Scandinavia">{{cite book|last=Salmon|first=Patrick|title=Scandinavia and the Great Powers 1890–1940|year=2002|publisher=Cambridge University Press}}.</ref>:
 
Վերլուծելով Գերմանիայի բարիդրացիական հարաբերությունների վերականգման ժամանակագրությունը, շատ պատմաբաններ հավատում են, որ [[Մաքսիմ Լիտվինով]]ի պաշտոնանկությունը, ում հրեական ծագումը չէր ողջունվում [[Նացիստական Գերմանիա]]յի հետ, կապված էր Գերմանիայի հետ հարաբերությունների վերականգման հետ{{Sfn|Nekrich|Ulam|Freeze|1997|pp=109–10}}<ref>{{cite book|last=Israėli︠|first=Viktor Levonovich|title=On the Battlefields of the Cold War: A Soviet Ambassador's Confession|publisher=Penn State Press|year=2003|isbn=0-271-02297-3|page=10}}.</ref>{{Sfn|Shirer|1990|pp=480–1}}{{Sfn|Ulam|1989|p=508}}<ref name="Herf 2006 97–98">{{cite book|last=Herf|first=Jeffrey|title=The Jewish Enemy: Nazi Propaganda During World War II and the Holocaust|publisher=Harvard University Press|year=2006|isbn=0-674-02175-4|pages=97–98}}.</ref><ref>{{cite book|last=Osborn|first=Patrick R|title=[[Operation Pike]]: Britain Versus the Soviet Union, 1939–1941|publisher=Greenwood|year=2000|isbn=0-313-31368-7|page=xix}}.</ref><ref>{{cite book|last=Levin|first=Nora|title=The Jews in the Soviet Union Since 1917: Paradox of Survival|publisher=NYU Press|year=1988|isbn=0-8147-5051-6|page=330|quote=[Litvinov] was referred to by the German radio as 'Litvinov-Finkelstein' – was dropped in favor of Vyascheslav Molotov. 'The emininent Jew', as Churchill put it, 'the target of German antagonism was flung aside&nbsp;... like a broken tool&nbsp;... The Jew Litvinov was gone and Hitler's dominant prejudice placated.'}}</ref>{{Sfn|Roberts|1992b|loc=Introduction|ps =: 'Perhaps the only thing that can be salvaged from the wreckage of the orthodox interpretation of Litvinov's dismissal is some notion that, by appointing Molotov foreign minister, Stalin was preparing for the contingency of a possible deal with Hitler. In view of Litvinov's Jewish heritage and his militant anti-Nazism, that is not an unreasonable supposition. But it is a hypothesis for which there is as yet no evidence. Moreover, we shall see that what evidence there is suggests that Stalin's decision was determined by a quite different set of circumstances and calculations.'}}: Ստալինը անմիջապես նշանակեց Մոլոտովին, ով մաքրեց նախարարությունը հրեաներից{{Sfn|Resis|2000|p=35}}<ref name="Herf 2006 97–98"/><ref>{{cite book|last=Moss|first=Walter|title=A History of Russia: Since 1855|publisher=Anthem|year=2005|isbn=1-84331-034-1|page=283}}</ref>: Լիտվինովի մինչ այդ գործադրած ջանքերը ստեղծել հակաֆաշիստական դաշնություն, որի հիմքում կլիներ Ֆրանսիայի և Բրիտանիայի հետ կնքվելիք ընդհանուր անվտանգության հուշագիրը<ref>{{cite book|last=Gorodetsky|first=Gabriel|title=Soviet Foreign Policy, 1917–1991: A Retrospective|publisher=Routledge|year=1994|isbn=0-7146-4506-0|page=55}}.</ref> Կրեմլի ստանդարտներով արդյունք չունեցան, ինչը բերեց ԽՍՀՄ-ի կողմից Գերմանիայի հետ հարաբերությունների վերականգման{{Sfn|Resis|2000|p=51}} Մոլոտովի նշանակում ազդակ եղավ Գերմանիային, որ ԽՍՀՄ-ը պատրաստ է առաջարկների{{Sfn|Resis|2000|p=51}}: Այն նաև ազդակ էր Ֆրանսիային և Բրիտանիային հնարավոր հարաբերությունների հաստատման մասին Գերմանիայի հետ{{Sfn|Watson|2000|pp=696–8}}{{Sfn|Resis|2000|pp=33–56}}: Մեկ բրիտանացի պաշտոնյա Լիտվինովի հեռացումից հետո գրել է, որ այն նաև նշանակում է հրաշալի դիվանագետի կորուստ, փոխարենը Մոլոտովը ավելի Բոլշևիկ է քան դիվանագետ{{Sfn|Watson|2000|p=699}}:
 
== Ծանոթագրություններ ==