«Մուհամմադ»–ի խմբագրումների տարբերություն
Content deleted Content added
չ 93.182.104.55 (քննարկում) մասնակցի խմբագրումները հետ են շրջվել Ավետիսյան91 մասնակցի վերջին տարբերակին։ Պիտակ՝ Հետշրջում |
չ Ռոբոտ․ Տեքստի ավտոմատ փոխարինում (-https://books.google.com/ +https://books.google.am/) |
||
Տող 1.
{{Տեղեկաքարտ Անձ}}
'''Մուհամմադ''' ({{lang-ar|محمد}}, {{audio|Ar-muhammad.ogg|[mʊˈħæmmæd]}}, ծնվ. [[570]] թվականի [[ապրիլի 20]] (22) (ըստ որոշ աղբյուրների՝ [[571]]), [[Մեքքա]] - մահ. [[632]] թվականի [[հունիսի 8]], [[Մադինա (Յասրիբ)|Մադինա]]), [[իսլամ]]ի հիմնադիրը<ref>{{Cite encyclopedia |authors=Buhl, F., Welch, A.T., Schimmel, Annemarie, Noth, A. and Ehlert, Trude |year=2012 |title=Muḥammad |encyclopedia=Encyclopaedia of Islam |edition=2nd |publisher=Brill |editors=P. Bearman, Th. Bianquis, C.E. Bosworth, E. van Donzel, W.P. Heinrichs |url=https://dx.doi.org/10.1163/1573-3912_islam_COM_0780 |subscription=yes |quote=Muḥammad, the Prophet of Islam. |doi=10.1163/1573-3912_islam_COM_0780}}</ref><ref name="OEIW">{{cite encyclopedia |author=Alford T. Welch, Ahmad S. Moussalli, Gordon D. Newby |title=Muḥammad |encyclopedia=The Oxford Encyclopedia of the Islamic World |editor=John L. Esposito |publisher=Oxford University Press |location=Oxford |year=2009 |url=http://www.oxfordislamicstudies.com/article/opr/t236/e0550 |quote=The Prophet of Islam was a religious, political, and social reformer who gave rise to one of the great civilizations of the world. From a modern, historical perspective, Muḥammad was the founder of Islam. From the perspective of the Islamic faith, he was God's Messenger (''rasūl Allāh''), called to be a "warner," first to the Arabs and then to all humankind. |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20170211050118/http://www.oxfordislamicstudies.com/article/opr/t236/e0550 |archivedate=11 February 2017 |df=dmy-all }}</ref>։ Համաձայն [[Մուհամմադը Իսլամում|իսլամական ուսմունքի]], նա եղել է [[Աստվածաշնչյան մարգարեներ|մարգարե]] և Աստծո սուրհանդակ, որը եկել է ներկայացնելու և հաստատելու [[թաուհիդ]]ի (միաստվածություն) մասին մարգարեներ [[Ադամը իսլամում|Ադամի]], [[Աբրահամը իսլամում|Աբրահամի]], [[Մովսեսը իսլամում|Մովսեսի]] և [[Հիոսուսը իսլամում|Հիսուսի]] նախկինում արված քարոզչությունները<ref name=OEIW/><ref>Esposito (2002b), pp. 4–5.</ref><ref>{{cite book |last=Peters |first=F.E. |title=Islam: A Guide for Jews and Christians |year=2003 |publisher=Princeton University Press |isbn=0-691-11553-2 |page=9}}</ref><ref>{{cite book |last=Esposito |first=John |title=Islam: The Straight Path (3rd ed.) |year=1998 |publisher=Oxford University Press |isbn=978-0-19-511234-4 |pages=9, 12}}</ref>։ Նա համարվում է իսլամի բոլոր հիմնական ուղղություններում [[Աստված իսլամում|Աստծո]] վերջին մարգարեն<ref>The [[Ahmadiyya|Ahmadiyya Muslim Community]] considers Muhammad to be the "Seal of the Prophets" (Khātam an-Nabiyyīn) and the last law-bearing Prophet but not the last Prophet. See:
*{{cite book |url=https://books.google.
*{{cite web|url=http://www.alislam.org/books/truth/finality.html|title=Finality of Prophethood {{!}} Hadhrat Muhammad (PUBH) the Last Prophet|publisher=[[Ahmadiyya Muslim Community]]|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110724234544/http://www.alislam.org/books/truth/finality.html|archivedate=24 July 2011|df=dmy-all}}
There are also smaller sects which believe Muhammad to be not the last Prophet:
Տող 25.
Սուրա Ալ Ահզաբում Աստված Մուհամմադին առանձնացնում է որպես ''մարգարեների կնիք'' կամ վերջին մարգարե<ref name="Ernst">Ernst (2004), p. 80</ref>։ Ղուրանը Մուհամմադին կոչում է նաև ''Ահմադ'' (''ավելի շատ գովասանքի արժանի'') ({{lang-ar|أحمد}}, Sura [[As-Saff]])<ref name="IEQ1">{{cite book |authorlink1=Gibril Fouad Haddad|editor1-last=Iqbal|editor1-first=Muzaffar |title=Integrated Encyclopedia of the Qur'an |date=2013 |publisher=Center for Islamic Sciences |isbn=978-1926620008 |page=33 |volume=1}}</ref>։
Աբու ալ-Քասիմ Մուհամմադ իբն Աբդ Ալլահ իբն Աբդ ալ-Մութալիբ իբն Հաշիմ անունը<ref name="auto">[https://www.britannica.com/biography/Muhammad Muhammad] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170209125352/https://www.britannica.com/biography/Muhammad |date=9 February 2017 }} [[Encyclopedia Britannica]] Retrieved 15 February 2017</ref> գալիս է ''կունյա''<ref>[[S. D. Goitein|Goitein, S.D.]] (1967) – [https://books.google.
== Աղբյուրներ ==
=== Ղուրան ===
[[Պատկեր:Folio from a Koran (8th-9th century).jpg|thumb|Կուֆերեն գրությամբ Ֆոլիո [[Ղուրան]]ից ([[Աբբասյան խալիֆայություն|Աբբասյան խալիֆայության]] շրջան, 8-րդ - 9-րդ դարեր)]]
[[Ղուրան]]ը [[իսլամ]]ի գլխավոր կրոնական գիրքն է։ Մահմեդականները հավատում են, որ դա հրեշտակապետ Գաբրիելի կողմից Մուհամմադին փոխանցված Աստծո խոսքի ներկայացումն է<ref name="Britannica">{{cite encyclopedia |last=Nasr |first=Seyyed Hossein |authorlink=Seyyed Hossein Nasr |title=Qurʾān |year=2007 |encyclopedia=Encyclopædia Britannica Online |accessdate=24 September 2013 |location= |publisher= |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/487666/Quran |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150505001543/http://www.britannica.com/EBchecked/topic/487666/Quran |archivedate=5 May 2015 |df=dmy-all }}</ref><ref name = LivRlgP338>''Living Religions: An Encyclopaedia of the World's Faiths'', Mary Pat Fisher, 1997, p. 338, I.B. Tauris Publishers.</ref><ref name = QuranC17V106>{{Quran-usc|17|106|style=nosup}}</ref>։ Սակայն Ղուրանը սակավ տեղեկատվություն է տալիս Մուհամմադի ժամանակագրական կենսագրությունից։ Ղուրանի շատ հատվածներ աղքատ են պատմակակ համատեքստով<ref name="Bennett1998a">{{cite book |author=Clinton Bennett |title=In search of Muhammad |url=https://books.google.
=== Կենսագրության վաղ տարիներ ===
Մուհամմադի կյանքի մասին արժեքավոր տեղեկություններ կարելի է գտել մուսուլմանական ժամանակաշրջանի 2-րդ և 3-րդ դարերի (8-րդ և 9-րդ դարեր գրիգորյան օրացույցով) պատմական աշխատություններից<ref name="Watt-Mecca-xi">Watt (1953), p. xi</ref>։ Սա ներառում է Մուհամմադի ավանդական մահմեդական կենսագրությունը, որը լրցացուցիչ տեղեկատվություն է տալիս Մուհամմադի կյանքի մասին<ref name="Reeves">Reeves (2003), pp. 6–7</ref>։
Ամենահին պահպանված ''սիրան'' (Մուհամմադի կենսագրությունը և իրեն վերագրված ասացվածքներ) [[Իբն Իշաք]]ի «Աստծո սուրհանդակի կյանքը» աշխատությունն է՝ գրված 767 թվականին։ Թեև աշխատանքը անհետացել է, սակայն այն մեծ ծավալով օգտագործվել է [[Իբն Հիշամ]]ի կողմից և ոչ այնքան ծավալուն՝ [[Ալ Թաբարի]]ի կողմից <ref name="Nigosian6">S.A. Nigosian (2004), p. 6</ref><ref>Donner (1998), p. 132</ref>։ Սակայն, Իբն Հիշամն իր՝ Մուհամմադի կենսագրականի նախաբանում խոստովանում է, որ անտեսել է որոշ փաստեր Իբն Իշաքի գրած կենսագրականից, որոնք «կարող էին վշտացնել կոնկրետ մարդկանց»<ref>{{cite book |author=Holland, Tom |title=In the Shadow of the Sword |url=https://books.google.
== Նախաիսլամական Արաբիա ==
Տող 43.
Նախաիսլամական Արաբիայում աստվածները կամ աստվածուհիները դիտվում էին որպես առանձին ցեղերի պահապաններ, նրանց հոգիները կապված էին սրբազան ծառերի, քարերի, աղբյուրների և ջրհորների հետ։ Լինելով մշտական ուխտագնացության վայր, Մեքքայի կենտրոնում գտնվող [[Քաաբա]] սրբավայրում էր տեղակայված ցեղերի հովանավոր աստվածների 360 կուռքեր։ Երեք աստվածուհիներ ասոցացվում էին Ալլահի հետ, որպես նրա աղջիկներ՝ [[Ալլաթ]], [[Մանաթ]] և [[Ալ Ուզզա]]։ Արաբական թերակղզում գոյություն ունեին մոնոթեիստական համայնքներ, այդ թվում քրիստոնյաները և հուդայականները<ref>See:
* Esposito, ''Islam'', Extended Edition, Oxford University Press, pp. 5–7
* Quran 3:95</ref>։ Նախաիսլամական արաբները՝ հանիֆները, որոնք դավանում էին բազմաստվածության<ref>{{cite book |last=Ueberweg |first=Friedrich |title=History of Philosophy, Vol. 1: From Thales to the Present Time |publisher=Charles Scribner's Sons |page=409 |url=https://books.google.
* Louis Jacobs (1995), p. 272
* Turner (2005), p. 16</ref>։
Վեցերորդ դարի երկրորդ կեսը Արաբիայում քաղաքական վայրիվերումներում շրջանն էր, ինչի հետևանքով հաղորդակցման ուղիներն այլևս անվտանգ չէին<ref>{{cite book |author=Christian Julien Robin |title=Arabia and Ethiopia. In The Oxford Handbook of Late Antiquity |url=https://books.google.
== Կյանք ==
Տող 53.
{{Տես նաև|Մուհամմադը Մեքքայում}}
=== Մանկություն և վաղ տարիներ ===
Աբու ալ Քասիմ Մուհամմադ իբն Աբդ Ալլահ իբն Աբդ Ալ Մութալիբ իբն Հաշիմը<ref name="auto"/> ծնվել է մոտավորապես 570 թվականին<ref name="abraha"/> և [[Մավլիդ|նրա ծնունդը]] ենթադրվում է եղել է Ռաբի ալ ավալ ամսում<ref>{{cite book |title=The Oxford Dictionary of Islam |last=Esposito |first=John L. (ed.) |year=2003 |isbn=978-0-19-512558-0 |page=198 |pages= |url=https://books.google.
{{DOI|10.6084/m9.figshare.1186833}}
Retrieved 21 October 2014 (GMT)</ref><ref>
Տող 60.
[[Պատկեր:Mohammed kaaba 1315.jpg|thumb|left|[[Ռաշիդ ալ-Դին]]ի ''Ջամի ալ Թավարիհ'' մանրանկար, 1315, [[Սև քար]]ի վերատեղադրման ժամանակ Մուհամմադի դերի ներկայացում, 605 թ, ([[Իլխանություն|Իլխանության]] շրջան)<ref>{{cite journal |last=Ali, |first=Wijdan |date=August 1999 |journal=Proceedings of the 11th International Congress of Turkish Art |title=From the Literal to the Spiritual: The Development of the Prophet Muhammad's Portrayal from 13th Century Ilkhanid Miniatures to 17th Century Ottoman Art |number=7 |url=http://www2.let.uu.nl/Solis/anpt/ejos/pdf4/07Ali.pdf |archive-url=https://web.archive.org/web/20041203232347/http://www2.let.uu.nl/Solis/anpt/ejos/pdf4/07Ali.pdf |dead-url=yes |archive-date=3 December 2004 |page=3 |issn=0928-6802 |df=}}</ref>]]
Մուհամմադի հայրը, [[Աբդ Ալլահ իբն Աբդ ալ Մութալիբ|Աբդուլահը]] մահացել է որդու ծնվելուց գրեթե 6 ամիս հետո<ref name="Meri2004">{{cite book |last=Meri |first=Josef W. |authorlink=Josef W. Meri |title=Medieval Islamic civilization |url=https://books.google.
Պատանեկության շրջանում Մուհամմադը փորձ ձեռք բերելու համար իր հորեղբորն ուղեկցում էր Սիրիայում առևտրային ճանապարհորդությունների ժամանակ<ref name="Watt8"/>։ Իսլամական ավանդազրույցը վկայում է, որ երբ Մուհամմադը 8 կամ 12 տարեկան էր, Սիրիա ուղևորվող քարավանի հետ նա հանդիպում է [[Բահիրա]] անունով մի վանականի, ով էլ նրա համար կանխագուշակում է Աստծու մարգարե լինելը<ref>Armand Abel, ''Bahira'', [[Encyclopaedia of Islam]]</ref>։
|